ET 2014 16t (PDF)




File information


Author: darggdfg sfdgsggf

This PDF 1.5 document has been generated by Microsoft® Word 2010, and has been sent on pdf-archive.com on 24/04/2014 at 15:40, from IP address 84.16.x.x. The current document download page has been viewed 551 times.
File size: 317.09 KB (10 pages).
Privacy: public file
















File preview


ekonomický
týždenník

analyzy@pabk.sk

16. týždeň 2014

ekonomický týždenník

OBSAH












Zaujalo nás: Priemerná mzda na Slovensku je 3,4 – krát nižšia
ako priemer EÚ

3

Čo nové vo svete: Česká centrálna banka môže kurz koruny
brániť aj v budúcom roku

4

Euro si uplynulý týždeň voči doláru pohoršilo

5

Cena ropy Brent testuje hladinu 110 dolárov za barel

6

Ceny na Slovensku aj v marci s medziročným poklesom

6

Slovenskí priemyselníci aj vo februári s rastom nových objednávok

7

Európski priemyselníci vyrobili vo februári viac ako pred rokom

7

Cenová hitparáda: Medziročne viac sme v marci zaplatili hlavne za
zemiaky a viaceré mliečne výrobky

8

Rebríček týždňa: Až tretina Slovákov nečíta knihy. Nechýbajú im na
ne peniaze, ale čas.

9

Kalendár udalostí 17. týždňa

10

Predikcie podľa Poštovej banky

10

Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

16. týždeň 2014

2

ekonomický týždenník

Zaujalo nás:

Priemerná mzda na Slovensku je 3,4 – krát nižšia ako priemer EÚ
Porovnávame sa radi a takmer vo všetkom. Výnimkou nie sú ani naše príjmy. O tom, že na Slovensku sú platy nižšie ako v mnohých
európskych ekonomikách, vedia všetci. My sme sa ale na príjmy v jednotlivých krajinách pozreli bližšie. Ukázalo sa, že nižšie mzdy ako
priemerní Slováci majú ľudia už len v siedmich krajinách Európskej únie.
Priemerná hrubá mesačná mzda v ekonomike
[v EUR]
Krajina
2012
2013
1. Dánsko
4 394 €
2. Luxembursko
4 276 €
4 409 €
3. Holandsko
3 868 €
4 009 €
4. Belgicko
3 839 €
3 901 €
5. Nemecko
3 734 €
3 764 €
6. Švédsko
3 708 €
7. Veľká Británia
3 688 €
8. Fínsko
3 456 €
3 541 €
9. Rakúsko
3 405 €
3 474 €
10. Francúzsko
3 056 €
3 082 €
eurozóna
3 002 €

2 746 €
11. Írsko
2 719 €
2 698 €
12. Taliansko
2 409 €
2 475 €
13. Španielsko
2 130 €
2 169 €
14. Malta
1 704 €
15. Grécko
1 674 €
1 717 €
16. Slovinsko
1 436 €
1 468 €
17. Portugalsko
1 310 €
1 445 €
18. Česká republika
995 €
19. Estónsko
913 €
972 €
20. Slovensko
818 €
835 €
21. Maďarsko
792 €
22. Poľsko
775 €
23. Lotyšsko
755 €
24. Litva
606 €
25. Rumunsko
470 €
26. Bulharsko
394 €
Zdroj: Prepočet Poštovej banky na základe Eurostatu
Pozn.: údaje za Cyprus a Chorvátsko neboli dostupné
Pozn.: údaje sú za zamestnancov bez detí

Podľa najnovších údajov Eurostatu a našich prepočtov dosiahla v roku 2013
priemerná hrubá mzda na Slovensku 835 EUR. Táto suma je o približne desať eur
vyššia, než uvádzajú štatistiky Štatistického úradu SR [ŠÚ SR], čo je dôsledkom
odlišnej metodiky európskych štatistikov. Eurostat však uplatňuje rovnakú metodiku
pri dátach za všetky krajiny, a preto sú údaje porovnateľné. Za rok 2013 zatiaľ
neboli k dispozícii údaje za všetky krajiny. Pozreli sme sa preto viac na porovnanie
priemerných mesačných platov v roku 2012. V tabuľke ale uvádzame aj údaje za
rok 2013 v prípade krajín, za ktoré už boli čísla dostupné.
V roku 2012 predstavoval priemerný hrubý mesačný zárobok zamestnaného
Slováka 818 EUR. Menej ako Slováci si na výplatnej páske našli zamestnanci len
šiestich európskych krajín, za ktoré boli údaje dostupné. Nižšiu priemernú mzdu ako
my mali ale podľa národných štatistík aj Chorváti, za ktorých Eurostat údaje
nezverejnil. Na Cypre, za ktorý údaje tiež chýbali, sa podľa národných štatistík
zarába približne dvakrát toľko ako u nás.
Priemerná hrubá mesačná mzda v Európskej únii ako celku predstavovala
2 746 EUR a bola tak 3,4 – krát vyššia ako na Slovensku. Inak povedané,
priemerný Slovák musí pracovať viac ako tri mesiace, aby zarobil toľko, čo
priemerný Európan zarobí za mesiac.
Jednoznačne najmenej sa zarába v Bulharsku, kde priemerná mzda v roku
2012 dosiahla len 394 EUR mesačne. Pod hranicou 500 EUR sa nachádzalo aj
Rumunsko. Len niečo vyše 600 EUR svietilo na výplatnej páske zamestnancom
v Litve. Ich susedia z Lotyšska si mesačne prišli v hrubom na 755 EUR.
Menej ako na Slovensku sa zarába aj v susednom Poľsku a Maďarsku, kde
priemerná mzda nedosahuje 800 EUR. Na druhej strane ale v Českej republike
sú platy vyššie ako u nás, a to v priemere 995 EUR mesačne.
Spomedzi našich susedov majú najvyššie platy Rakúšania. Priemerná mzda
v Rakúsku v roku 2012 dosiahla 3 405 EUR. Ani rakúske príjmy sa však
„nechytajú“ na zárobky v ďalších krajinách západnej a severnej Európy.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu evidovalo v roku 2012 Dánsko a to na
úrovni až 4 394 EUR. Na viac ako 4 tisíc eur mesačne si prišli aj zamestnanci v Luxembursku. Luxemburčanom ale ich susedia
z Beneluxu závidieť nemusia, pretože hneď na ďalších priečkach pomyselného rebríčka sa umiestnili Holandsko a Belgicko s priemernou
mesačnou mzdou na úrovni viac ako 3 800 EUR.
Pri porovnávaní miezd je potrebné vždy brať do úvahy aj druhú stranu mince, a tou sú cenová úroveň v krajine a náklady na život.
Tie zohľadňuje vyjadrenie príjmov v parite kúpnej sily [PPP]. V prípade použitia PPP by sa do čela rebríčka dostali Nemecko a krajiny
Beneluxu. Dánsko by sa prepadlo až na 7. priečku práve z dôvodu, že vysoké mzdy sú v tejto krajine „kompenzované“ aj vysokou cenovou
hladinou [na úrovni približne 140 % priemeru EÚ]. Na druhej strane cenová úroveň v Bulharsku a Rumunsku, kde sú mzdy najnižšie, dosahuje
len cca 50 % až 60 % európskeho priemeru. Pre porovnanie, cenová hladina na Slovensku dosahuje podľa štatistík cca 72 % priemeru EÚ.

16. týždeň 2014

3

ekonomický
ekonomický týždenník
týždenník

Čo nové vo svete:

Česká centrálna banka môže kurz koruny brániť aj v budúcom roku
ČESKÁ REPUBLIKA: Člen bankovej rady ČNB Lízal uplynulý týždeň uviedol, že udržiavanie koruny v okolí hladiny 27 korún za euro bude
zrejme trvať o niečo dlhšie než do začiatku roka 2015. Ukončenie režimu menových intervencií musí byť podľa centrálneho bankára pozvoľné,
nakoľko ekonomika sa prispôsobuje novej menovej hladine. Podľa Lízala novembrový krok ČNB v podobe umelého oslabenia koruny pomohol
českej ekonomike vyhnúť sa deflácii. Podľa českého štatistického úradu rástli ceny u našich susedov v prvom kvartáli o medziročných 0,2 %.
Na Slovensku naopak ceny mierne poklesli, a to o – 0,1 %.
EUROZÓNA: Nemecký Der Spiegel počas sviatkov bez uvedenia zdroja informoval, že ECB v boji s potenciálnou defláciou zvažuje všetky
podoby kvantitatívneho uvoľňovania [QE], vrátane neobmedzených nákupov štátnych dlhopisov. Tie by podľa novín mohli byť nakupované
v závislosti od podielov jednotlivých ekonomík na základnom kapitáli ECB. Ten slovenský napríklad dosahuje 0,77 %, zatiaľ čo podiel
Nemecka ako najväčšieho upisovateľa kapitálu predstavuje 18,00 %.
NEMECKO: Nemecký Welt minulý týždeň informoval, že Cyprus má v pláne ukončiť obmedzenia pre tok kapitálu čo najskôr, najlepšie ešte do
konca tohto roku. Cyperský minister zahraničných vecí Kasoulidis pre denník uviedol, že ostrov sa chce vrátiť na dlhopisový trh do roku 2016.
Krajina má v pláne dosiahnuť na konci tohto roku vyrovnaný primárny rozpočet. Predpokladá sa, že Cyprus zotrvá aj v tomto roku v recesii
a k rastu HDP sa vráti až v druhej polovici roku 2015.
Oficiálne štatistiky príjazdového cestovného ruchu na Cypre za marec potvrdili, že turisti sa zatiaľ Cypru ako dovolenkovej destinácii vyhýbajú.
V porovnaní s marcom 2013 poklesol počet zahraničných turistov na Cypre o viac ako – 16 %, pričom výrazný pokles bol zaznamenaný najmä
v prípade Britov, ktorí tvoria najväčšiu časť zahraničných návštevníkov. Výpadok turistov sa snažia vykompenzovať Rusi, ktorých v marci prišlo
na Cyprus medziročne viac o takmer 6 %. Za prvú štvrtinu roka ako takú poklesol počet zahraničných turistov na Cypre medziročne o takmer –
8 %.
GRÉCKO: National bank of Greece uskutoční 10. mája mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom by malo dôjsť k schváleniu navýšenia
základného kapitálu o 2,5 mld. EUR. Ukazovateľ kapitálovej primeranosti Tier 1 by tak mal vzrásť na úroveň 18,2 %. Manažérmi emisie sú
veľké investičné banky a k samotnému navýšeniu kapitálu by malo dôjsť do konca mája. Grécke entity sa snažia využiť aktuálnu pozitívnu
situáciu na financovanie sa. Pred dvomi týždňami si Grécko na dlhopisovom trhu dokázalo požičať 3 mld. EUR na 5 rokov za menej ako 5 %
ročne. Šéf írskej dlhovej agentúry NTMA Corrigan označil tento výsledok za znak toho, že trh je narušený. Dôkazom toho je podľa Corrigana aj
skutočnosť, že Írsko si v súčasnosti požičiava za menej, ako v časoch, keď malo najvyšší rating.
ČÍNA: Čínsky HDP dosiahol v prvej štvrtine aktuálneho roka medziročný nárast o 7,4 %, čo predstavuje ďalšie spomalenie tempa rastu.
V poslednom štvrťroku vlaňajška vzrástla čínska ekonomika o 7,7 %. Hospodársky rast krajiny draka tak bol najpomalší od jesene 2012 a do
popredia sa čoraz viac dostáva otázka prípadných stimulov pre túto ázijskú ekonomiku. Rast investícií, ktorý je najvýznamnejším motorom
čínskej ekonomiky, bol najpomalší od roku 2002 [no stále dosahoval úctyhodných 17,6 % r/r]. Odborníci predpovedajú Číne pre celý tento rok
rast na úrovni 7,4 %, čo by bol najhorší výsledok od roku 1990, kedy sa na krajinu vzťahovali medzinárodné sankcie. Samotný Peking cieľuje
pre tento rok rast na úrovni okolo 7,5 %.

16. týždeň 2014

4

ekonomický
ekonomický týždenník
týždenník

Euro si uplynulý týždeň voči doláru pohoršilo
Uplynulý pondelok euru neprial a spoločná mena si
pripísala stratu na úrovni pol percenta. Pod
1,40
27,90
oslabovanie eura sa podpisovali najmä víkendové
1,35
26,60
vyjadrenia guvernéra ECB Draghiho o možnom
1,30
25,30
uvoľnení menovej politiky. ECB je zjavne
10-13
12-13
2-14
4-14
10-13
12-13
2-14
4-14
znepokojená silným eurom a hoci cielenie
menového kurzu nie je jej mandátom, vplyv kurzu na
inflačné očakávania už ECB hodnotí. Spoločná
EURGBP
USDJPY
mena tak oslabila z víkendovej úrovne 1,3900
0,88
107,0
EURUSD na večerných 1,3820 EURUSD. Euru
0,84
101,0
neprospievala ani eskalácia konfliktov na Ukrajine.
0,80
95,0
Oslabovanie eura neustalo ani v utorok, kedy sa do
10-13
12-13
2-14
4-14
10-13
12-13
2-14
4-14
kurzu spoločnej meny voči doláru premietala popri
komentároch z prostredia ECB o možnom uvoľnení
menovej politiky aj kritická situácia na Ukrajine. Spoločná mena eurozóny v utorok otestovala hladinu 1,3800 EURUSD, no hlbšie pod ňu ju
nevpustili automatické nákupné objednávky a deň napokon uzavrela na úrovni 1,3815 EURUSD. Kurz eura voči doláru sa v stredu pohyboval
do strany, čo znamená, že sme neboli svedkami žiadnych výraznejších výkyvov. Kurz najobchodovanejšieho menového páru sveta osciloval
v okolí úrovne 1,3820 EURUSD, na ktorej napokon obchodovanie aj uzavrel. Medziročný cenový rast v eurozóne bol podľa konečných údajov
potvrdený na úrovni 0,5 %. Vo večerných hodinách bola v USA zverejnená tzv. béžová kniha Fed-u, ktorá však nijako neprekvapila a len
opakovala stanoviská, ktoré sme sa dozvedeli už pred dvomi týždňami zo zápisnice z marcového stretnutia centrálnych bankárov. Vo štvrtok
pred sviatkami euro krátkodobo posilnilo voči doláru na úroveň 1,3860 EURUSD, no svoje zisky udržať nedokázalo a v závere dňa sa
obchodovalo na úrovni 1,3815 EURUSD. Na tejto úrovni napokon prečkalo Veľký piatok i víkend.
EURUSD

EURCZK

Zdroj: Bloomberg

Oslabovali aj meny nášho regiónu. Maďarský forint si do štvrtka voči euru pohoršil o tretinu percenta a oslabil na úroveň 306,50 EURHUF.
Miernu stratu na úrovni – 0,2 % si zaknihoval aj poľský zlotý, ktorého kurz sa v závere týždňa pohyboval v okolí hladiny 4,1820 EURPLN.
Najstabilnejšou menou nášho regiónu bola aj pred sviatkami česká koruna, ktorá sa obchodovala v okolí hladiny 27,460 EURCZK.

%

Vývoj na peňažnom trhu

1,00

%
1,00

0,50

0,50

0,00
10-13

12-13

1M EURIBOR
12M EURIBOR

2-14

4-14

3M EURIBOR
sadzba ECB

Sadzby národných bánk vo svete

%
5,00

Sadzby národných bánk V4

2,50

0,00
10-13

12-13
ECB

2-14
FED

4-14
BoE

0,00
10-13

12-13
ECB
NBP

2-14

4-14
ČNB
MNB

16. týždeň 2014

5

ekonomický
ekonomický týždenník
týždenník

Cena ropy Brent testuje hladinu 110 dolárov za barel

4-14

2-14
3-14

1-14

11-13
12-13

9-13
10-13

8-13

6-13
7-13

4-13
5-13

2-13
3-13

1-13

Ropa Brent v priebehu uplynulého týždňa prevažne zdražovala, o čo sa postarala najmä stále napätá situácia na Ukrajine. V pondelok vzrástla
cena ropy Brent o 1,74 USD na 109,07 USD za barel, keď sa ku
geopolitickým rizikám pridali aj lepšie výsledky amerického maloobchodu.
Zdroj: Bloomberg
Cena ropy Brent [v USD za barel]
V utorok severomorská ropná zmes zdražela na 109,36 dolárov za barel
120
aj napriek tomu, že Líbya ohlásila znovuotvorenie niektorých ropných
prístavov. V stredu sa napätie medzi Kyjevom a Moskvou podpísalo pod
110
nárast ceny ropy Brent na 109,60 USD za barel. Vo štvrtok ropa
otestovala cenovú hladinu 110 USD za barel, no nedokázala ju udržať
100
a deň ukončila mierne lacnejšia, na úrovni 109,53 USD za barel. V piatok
zostali burzy z dôvodu sviatkov zatvorené. Za celý týždeň ropa Brent
90
zdražela o 2,0 %, medzimesačne bola drahšia o 3,3 % a medziročne až
o 14,4 %.

Ceny na Slovensku aj v marci s medziročným poklesom
v %, r/r

Zdroj: ŠÚ SR

Inflácia

3,0
2,0
1,0
0,0
3-14

2-14

1-14

12-13

11-13

10-13

9-13

8-13

7-13

6-13

5-13

4-13

3-13

2-13

1-13

-1,0

Ceny tovarov a služieb na Slovensku pokračovali aj v marci
v miernom poklese. Historicky prvý medziročný pokles o – 0,1 %
zaznamenali ceny u nás vo februári. V marci došlo podľa CPI indexu
k rovnakému poklesu o – 0,1 %, podľa harmonizovaného HICP
indexu sa spotrebiteľské ceny znížili ešte o niečo výraznejšie a to o –
0,2 %. Medzimesačne, teda oproti februáru 2014, spotrebiteľské
ceny podľa oboch metodík stagnovali. Vyplynulo to z údajov, ktoré
zverejnil ŠÚ SR.

V marci 2014 sme si medziročne priplácali najmä za vzdelávanie,
ktoré zdraželo o 5,0 % podľa CPI aj HICP. Alkohol a tabak
HICP r/r
CPI r/r
zaznamenali medziročný rast cien o 2,5 % a za služby kaviarní,
hotelov a reštaurácií sme si priplatili medziročne viac o 1,4 % [podľa oboch indexov]. Ceny v žiadnej inej oblasti už nerástli rýchlejšie ako
o jedno percento. Potraviny a nealko nápoje v marci zdraželi medziročne o 0,5 % a aj naďalej tak vykazujú len pomalé tempá rastu. Pod vývoj
cien potravín sa výraznou mierou podpisuje vývoj cien poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch, z ktorých sú viaceré aj v úvode
tohto roka medziročne lacnejšie. Na druhej strane ale niektoré komodity ako napríklad kakao či káva arabica zaznamenávajú medziročný rast
svojej ceny.
Medziročný pokles cien vo februári zaznamenalo viacero kategórií nášho spotrebného koša. O – 1,8 % [podľa CPI] resp. o – 1,7 % [podľa
HICP] lacnejšie nás vyšla doprava a na základe oboch indexov o – 1,4 % menej sme zaplatili za služby pôšt a telekomunikácií.
K výraznejšiemu poklesu cien došlo aj v prípade bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív. Menej ako pred rokom sme ale v marci zaplatili
aj za rozličné tovary a služby a tiež za nábytok a vybavenie domácnosti.
Oproti februáru 2014, teda medzimesačne, bol najrýchlejší cenový rast podľa oboch metodík evidovaný v prípade nábytku a vybavenia
domácnosti o 0,4 % a v prípade alkoholických nápojov a tabaku o 0,3 %. K medzimesačnému zlacneniu došlo v prípade troch kategórií a to
doprava [o – 0,4 %], potraviny a nealko nápoje [o – 0,3 %] a odevy a obuv [o – 0,1 %].
Hoci na prvý pohľad sa nám, spotrebiteľom, môžu zdať nižšie cenovky v obchodoch dobrou správou, nie je tomu vždy tak. Rovnako ako príliš
rýchla inflácia tak ani deflácia nie je pre ekonomiku zdravým javom. Dlhodobo klesajúce ceny v obchodoch totiž môžu mať za následok zmenu
v správaní spotrebiteľov, ktorí začnú vyčkávať na ešte nižšie ceny a odkladať svoje nákupy do budúcnosti. Výrobcovia sa potom musia
vyrovnávať so slabším dopytom prostredníctvom znižovania nákladov, čo má za následok aj znižovanie miezd či prepúšťanie. Ľudia tak môžu
prísť o svoje príjmy, prácu a ich spotreba nútene ďalej klesá. Ekonomika tak môže skĺznuť do deflačnej špirály, z ktorej je ťažké sa vymaniť.
Medziročný rast cien v eurozóne dosiahol podľa údajov Eurostatu v marci len 0,5 %, teda štvrtinu inflačného cieľa ECB. V 28 – člennej EÚ
vzrástli ceny medziročne o 0,6 %. Spomedzi krajín únie rástli v marci ceny najrýchlejšie, avšak len o 1,6 %, vo Veľkej Británii. Naopak, viacero
krajín na čele s Bulharskom [– 2,0 %] a Gréckom [– 1,5 %] bolo v marci svedkom klesajúcich cien.

16. týždeň 2014

6

ekonomický
ekonomický týždenník
týždenník

Slovenskí priemyselníci aj vo februári s rastom nových objednávok
Nové priemyselné objednávky v SR

v %, r/r

Zdroj: ŠÚ SR

20

Začiatok roka 2014 sa zatiaľ pre našich priemyselníkov vyvíja
pozitívne. Po januárovom raste nových objednávok o 9,2 %
zaznamenali naši priemyselníci ich rast aj vo februári a to o 6,9 %.
Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.

10

Dvojciferný nárast nových objednávok vo februári zaznamenali
výrobcovia z viacerých priemyselných odvetví, najmä však producenti
počítačových, elektronických a optických výrobkov a producenti
-10
elektrických zariadení, ktorých objednávky zaznamenali nárast o viac
ako 18 %. Darilo sa aj automobilkám, ktoré zaznamenali o 6,8 %
vyššie objednávky ako vo februári 2013. S medziročným poklesom
objednávok sa museli popasovať producenti z troch priemyselných
odvetví. Najvýraznejší pokles nových objednávok, o – 27,0 %, aj vo februári postihol farmaceutov.
2-14

1-14

12-13

11-13

10-13

9-13

8-13

7-13

6-13

5-13

4-13

3-13

2-13

1-13

0

Európski priemyselníci vyrobili vo februári viac ako pred rokom
r/r
10%

Priemyselná produkcia v krajinách EÚ 28 [február 2014]

5%
0%
-5%
Slovensko
Rumunsko
Maďarsko
ČR
Bulharsko
Poľsko
Portugalsko
Nemecko
Španielsko
Írsko
V. Británia
EÚ 28
eurozóna
Chorvátsko
Švédsko
Grécko
Taliansko
Estónsko
Dánsko
Malta
Francúzsko
Slovinsko
Lotyšsko
Litva
Fínsko
Holandsko

-10%

Eurostat uplynulý týždeň zverejnil štatistiky vývoja priemyselnej
produkcie v jednotlivých európskych ekonomikách. Lídrom
pomyselného rebríčka rastu priemyselnej produkcie sa vo februári
stali slovenskí priemyselníci, ktorí vyrobili o 9,0 % viac ako
v rovnakom mesiaci vlaňajška.
Viaceré krajiny ale vo februári zaznamenali medziročný pokles
priemyselnej produkcie. Nedarilo sa najmä producentom
z Holandska, ktorých výroba bola medziročne nižšia o – 8,9 %.
V eurozóne dosiahla priemyselná produkcia vo februári medziročný
rast o 1,7 %, v únii ako takej vyrobili priemyselníci o 2,1 % viac.

Zdroj: Eurostat

16. týždeň 2014

7

ekonomický
ekonomický týždenník
týždenník

Cenová hitparáda:

Medziročne viac sme v marci zaplatili hlavne za zemiaky
a viaceré mliečne výrobky
Cenová hitparáda
Tovar
MJ
3_2013
1 Zemiaky konzumné
1 kg
0,57
2 Pasterizované polotučné mlieko
1l
0,74
3 Čerstvé maslo
125 g
1,00
4 Pasterizované plnotučné mlieko
1l
0,89
5 Syr Eidamská tehla
1 kg
6,32
6 Tvaroh
250 g
1,12
7 Víno hroznové biele fľaškové
1l
2,44
8 Mlieko kyslé
1 kus
0,60
9 Sardinky v oleji
125 g
0,95
10 Jablká
1 kg
1,21
11 Oštiepok údený
1 kg
10,78
12 Pivo 12 % - fľaškové
0,5 l
0,65
13 Lahôdkový margarín
250 g
0,67
14 Hovädzie mäso predné s kosťou
1 kg
4,71
15 Zahustené sladené mlieko (SALKO)
397 g
2,12
16 Masť škvarená bravčová
1 kg
2,74
17 Šunková saláma
1 kg
4,86
18 Jemné párky
1 kg
4,26
19 Cestoviny vaječné
500 g
1,11
20 Chlieb tmavý
1 kg
1,32
21 Jogurt ovocný
150 g/ml
0,38
22 Hovädzie mäso predné bez kosti
1 kg
6,83
23 Trvanlivá saláma
1 kg
7,70
24 Bravčové stehno bez kosti
1 kg
4,74
25 Bravčová krkovička s kosťou
1 kg
4,06
26 Hovädzie mäso zadné bez kosti
1 kg
8,72
27 Ryža lúpaná
1 kg
1,45
28 Bravčový bôčik
1 kg
3,64
29 Pražená káva mletá - Štandard zmes
1 kg
11,58
30 Bravčové pliecko bez kosti
1 kg
4,15
31 Bravčové karé s kosťou
1 kg
4,75
32 Čokoláda mliečna
100 g
0,91
33 Kurča pitvané
1 kg
2,76
34 Pšeničná múka polohrubá výber
1 kg
0,49
35 Cukor kryštálový
1 kg
1,11
36 Vajcia slepačie čerstvé
10 kusov 1,85
37 Jedlý olej
1l
2,13
38 Rožok biely obyčajný
40 g
0,06
Zdroj: Databáza Slovstat ŠÚ SR, prepočet Poštovej banky

2_2014
0,66
0,79
1,05
0,96
6,64
1,17
2,58
0,64
1,01
1,28
11,14
0,65
0,69
4,82
2,17
2,78
4,82
4,25
1,15
1,32
0,37
6,84
7,64
4,75
4,05
8,62
1,39
3,60
11,09
4,08
4,55
0,87
2,59
0,46
1,03
1,60
1,94
0,05

3_2014
0,64
0,80
1,07
0,95
6,73
1,19
2,59
0,63
0,99
1,26
11,12
0,67
0,69
4,80
2,16
2,78
4,92
4,30
1,12
1,32
0,38
6,80
7,62
4,69
3,99
8,55
1,41
3,52
11,15
3,99
4,56
0,84
2,54
0,45
0,98
1,62
1,86
0,05

m/m
-3,0%
1,3%
1,9%
-1,0%
1,4%
1,7%
0,4%
-1,6%
-2,0%
-1,6%
-0,2%
3,1%
0,0%
-0,4%
-0,5%
0,0%
2,1%
1,2%
-2,6%
0,0%
2,7%
-0,6%
-0,3%
-1,3%
-1,5%
-0,8%
1,4%
-2,2%
0,5%
-2,2%
0,2%
-3,4%
-1,9%
-2,2%
-4,9%
1,3%
-4,1%
0,0%

r/r
12,3%
8,1%
7,0%
6,7%
6,5%
6,2%
6,1%
5,0%
4,2%
4,1%
3,2%
3,1%
3,0%
1,9%
1,9%
1,5%
1,2%
0,9%
0,9%
0,0%
0,0%
-0,4%
-1,0%
-1,1%
-1,7%
-1,9%
-2,8%
-3,3%
-3,7%
-3,9%
-4,0%
-7,7%
-8,0%
-8,2%
-11,7%
-12,4%
-12,7%
-16,7%

Po mesiaci Vám opäť prinášame
„cenovú hitparádu“, tentokrát
za marec 2014. Zostavujeme ju
každý mesiac na základe cien 36
potravín
a2
alkoholických
nápojov, ktoré Štatistický úrad
SR
zverejňuje
v databáze
Slovstat.
Váha
databázou
zverejnených potravín sa na
celkovej
váhe
potravín
v spotrebnom
koši
[143
reprezentantov] podieľa viac ako
40 percentami.
Aj v marci 2014 sa na čele
rebríčka udržali zemiaky, ktoré
medziročne zdraželi o 12,3 %.
Za
nimi
nasledovalo
a medziročný
nárast
ceny
o 8,1 % vykázalo polotučné
mlieko. Medzi potravinami, ktoré
si v marci pripísali výraznejšie
nárasty cien, sú aj ďalšie
mliečne výrobky vrátane masla,
syrov či tvarohu.
Najvýraznejší
medziročný
pokles ceny, o – 16,7 %, bol
vykázaný v prípade bielych
rožkov. O vcca – 12 % lacnejšie
ako v marci 2013 boli však aj
jedlý olej, vajcia a kryštálový
cukor. Menej ako pred rokom
sme
v obchodoch
zaplatili
celkovo za takmer polovicu, teda
17,
sledovaných
potravín
vrátane viacerých výrobkov
z mäsa. Ceny ovocného jogurtu
a tmavého chleba v marci
medziročne stagnovali.

Najvýraznejší medzimesačný nárast ceny o 3,1 % zaznamenalo fľaškové pivo. Naopak, kryštálový cukor oproti januáru zlacnel o – 4,9 %.

16. týždeň 2014

8

ekonomický
ekonomický týždenník
týždenník

Rebríček týždňa:
Až tretina Slovákov nečíta knihy. Nechýbajú im na ne peniaze,
ale čas.
Európania a knihy – koľko kníh sme prečítali
za posledný rok?
1 až 5
Krajina
žiadnu
viac ako 5
Švédsko
9
25
65
Holandsko
14
34
52
Dánsko
18
31
51
Veľká Británia
20
28
52
Nemecko
21
32
47
Estónsko
22
31
47
Luxembursko
24
36
40
Fínsko
25
30
45
Írsko
25
28
46
Rakúsko
26
38
35
Francúzsko
27
27
46
Lotyšsko
27
29
43
ČR
28
30
41
Európska únia
32
31
37
Slovensko
32
31
37
Slovinsko
32
28
39
Litva
33
28
38
Belgicko
35
32
33
Španielsko
39
33
27
Maďarsko
40
35
25
Bulharsko
44
29
26
Cyprus
44
34
20
Chorvátsko
44
28
28
Malta
44
28
27
Taliansko
44
37
19
Rumunsko
48
32
19
Grécko
49
30
20
Portugalsko
60
27
13
Zdroj: Poštová banka podľa Eurobarometer 399

Marec, mesiac knihy, je už za nami. Pre mnohých z nás knihy predstavujú
spoločníka počas celého roka. Nájdu sa však aj takí, a nie je ich málo, ktorí
čítaniu kníh neholdujú vôbec. Podľa aktuálneho prieskumu
Eurobarometer neotvorila za posledný rok žiadnu knihu až tretina
Slovákov a Európanov. Prieskum sa uskutočnil na prelome apríla a mája
2013 a položil Európanom otázku, koľko kníh prečítali za posledných 12
mesiacov.
Najväčšími čitateľmi sú severania. Len 9 zo 100 Švédov priznalo, že za
uplynulých 12 mesiacov od uskutočnenia prieskumu neprečítali ani jednu
knihu. Naopak, až 65 % Švédov uviedlo, že za uplynulý rok prečítalo viac
ako 5 kníh. Podobne sú na tom aj Holanďania, z ktorých ani jednu knihu
neotvorilo len 14 % a naopak, viac ako polovica sa začítala minimálne do
piatich kníh.
V Európskej únii ako celku knihy vôbec nečíta takmer tretina obyvateľov.
Slovensko sa v našom rebríčku s podielom 32 % „nečitateľov“
umiestnilo na úrovni európskeho priemeru. Ďalšia necelá tretina
Slovákov v prieskume deklarovala 1 až 5 prečítaných kníh. Väčších
knihomoľov, teda tých, ktorí za rok prečítali aspoň 5 kníh, je na Slovensku
37 %.
A čo Slovákov od čítania kníh odrádza? Nuž, knihy nečítame preto, že
na ne jednoducho nemáme čas. Takýto dôvod v prieskume uviedla až celá
polovica tých, ktorí knihy nečítajú. Ďalšia štvrtina nečítajúcich Slovákov
uviedla ako hlavný dôvod nezáujem o knižné príbehy. Možno trochu
prekvapivo, len 2 % nečítajúcich Slovákov uviedli, že knihy nečítajú kvôli
ich vysokým cenám.
Slováci síce nepatria medzi najväčších knihomoľov, ale nájdu sa aj
krajiny, v ktorých sa číta ešte menej. Zaujímavé je, že najmenej sa
knihy čítajú v prímorských ekonomikách. Rekordérmi sú z tohto pohľadu
Portugalci. Až 6 z 10 Portugalcov priznalo, že za uplynulý rok neprečítali ani
jednu knihu. Medzi veľkých čitateľov rozhodne nepatria ani Gréci a Rumuni,
spomedzi ktorých sa do stránok knihy nezadívala až polovica.

16. týždeň 2014

9






Download ET-2014 16t



ET-2014_16t.pdf (PDF, 317.09 KB)


Download PDF







Share this file on social networks



     





Link to this page



Permanent link

Use the permanent link to the download page to share your document on Facebook, Twitter, LinkedIn, or directly with a contact by e-Mail, Messenger, Whatsapp, Line..




Short link

Use the short link to share your document on Twitter or by text message (SMS)




HTML Code

Copy the following HTML code to share your document on a Website or Blog




QR Code to this page


QR Code link to PDF file ET-2014_16t.pdf






This file has been shared publicly by a user of PDF Archive.
Document ID: 0000158941.
Report illicit content