ET 2014 20t .pdf

File information


Original filename: ET-2014_20t.pdf
Author: darggdfg sfdgsggf

This PDF 1.5 document has been generated by Microsoft® Word 2010, and has been sent on pdf-archive.com on 22/05/2014 at 20:59, from IP address 62.197.x.x. The current document download page has been viewed 491 times.
File size: 267 KB (11 pages).
Privacy: public file


Download original PDF file


ET-2014_20t.pdf (PDF, 267 KB)


Share on social networks



Link to this file download page



Document preview


ekonomický
týždenník

analyzy@pabk.sk

20. týždeň 2014

ekonomický týždenník

OBSAH













Zaujalo nás: Prvá práca očami absolventov? Takmer 5 mesiacov
hľadania, 30 rozposlaných žiadostí a 1 000 EUR v hrubom.

3

Čo nové vo svete: Svet môže už čoskoro zasiahnuť klimatický
jav El Nino

4

Za uplynulý týždeň stratilo euro voči doláru pol percenta

5

Ropa Brent za týždeň zdražela o 2,3 %

6

Pokles cien tovarov a služieb sa v apríli prehĺbil na – 0,2 %

6

Naša ekonomika v prvej štvrtine roka šliapla na plyn

7

Slovenskí priemyselníci prijali v marci o 6,2 % viac objednávok ako
pred rokom

7

Marec priniesol medziročný nárast tržieb takmer všetkým odvetviam
nášho hospodárstva

8

Slovenský priemysel v marci s rastom produkcie o 5,9 %

9

Rebríček týždňa: Voľby do Európskeho parlamentu by mali prilákať
58 % mladých Slovákov do 30 rokov

10

Kalendár udalostí 21. týždňa

11

Predikcie podľa Poštovej banky

11

Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

20. týždeň 2014

2

ekonomický týždenník

Zaujalo nás:

Prvá práca očami absolventov? Takmer 5 mesiacov hľadania,
30 rozposlaných žiadostí a 1 000 EUR v hrubom.
Kolotoč prednášok, seminárov, skúšok, ale aj večery plné zábavy. Predovšetkým o tom je život vysokoškoláka. Obhájením diplomovej práce
a zložením štátnicových skúšok sa ale vysokoškolákom náročné obdobie nekončí. Hľadanie uplatnenia na trhu práce je pre mnohých z nich
behom na dlhé trate. Potvrdzujú to aj údaje Štatistického úradu EÚ [Eurostatu], podľa ktorých je v súčasnosti na Slovensku bez práce
tretina mladých ľudí vo veku do 25 rokov, majúcich štúdium už za sebou. Je preto logické, že až 6 z 10 absolventov sa obáva
o svoju budúcnosť. V porovnaní s ostatnými Európanmi sú ale naši študenti optimistickejší.
Prečo si čerství absolventi ťažšie hľadajú prácu? Azda ich najväčšími hendikepmi sú nedostatok praxe a chýbajúce pracovné
návyky. Získavanie praxe absolventmi však pripomína známu hádanku o vajci a sliepke. Často sa ale skloňuje aj nedostatočné prepojenie
medzi slovenským vzdelávacím systémom a pracovným trhom. No a mladým Slovákom nepomohla ani hospodárska kríza. Pred jej
vypuknutím bola totiž na Slovensku nezamestnaná iba približne pätina mladých ľudí.
Naši vysokoškoláci sú si svojich „slabých stránok“ vedomí a počítajú s tým, že na nájdenie prvej pracovnej pozície budú potrebovať aj niekoľko
mesiacov. Slovenskí absolventi ekonomických smerov si rezervujú na nájdenie svojho prvého „jobu“ 4,6 mesiaca. Ich európski
kolegovia sú väčší pesimisti a počítajú s tým, že hľadanie práce im zaberie až 5,5 mesiaca. Vyplynulo to z prieskumu Graduate Barometer za
rok 2013.
Názory a očakávania vysokoškolských študentov
Ukazovateľ

študenti ekonomického
zamerania

SR
Európa
Obavy o budúcu kariéru
59,9%
61,2%
Očakávaný čas do nájdenia 1. práce
4,6 mesiaca
5,5 mesiaca
Očakávaný počet rozposlaných žiadostí
30,1
38,0
Očakávaná hrubá mesačná mzda
1 004 EUR
1 809 EUR
Plánovaný čas strávený u 1. zamestnávateľa
6,4 roka
5,3 roka
Úmysel vycestovať za prácou do zahraničia
30,9%
30,0%
Ochota presťahovať sa za prácou
86,6%
87,5%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Trendence Graduade Barometer, 2013

Väčší optimizmus badať u našich absolventov v porovnaní
s európskymi aj v otázke očakávaného počtu rozposlaných
žiadostí o prijatie do zamestnania. Zatiaľ čo mladí Slováci
plánujú zaslať svojim potenciálnym zamestnávateľom
30 životopisov, tak mladí Európania odhadujú počet
rozposlaných žiadostí o zamestnanie až na 38 kusov.
Slovenskí vysokoškoláci poznajú situáciu na našom
pracovnom trhu a vo svojich platových nárokoch sú tak
v porovnaní s Európanmi skromnejší. Kým mladí európski
ekonómovia sú pripravení pracovať za viac ako 1 800
EUR v hrubom, tak slovenskí absolventi očakávajú
mesačne „iba“ tisícku.

Mladí Slováci ponúkajú svojmu prvému zamestnávateľovi vernosť, nakoľko očakávajú, že uňho odpracujú až 6,4 roka. Absolventi
z Európy ale tiež nemajú v úmysle zobrať rýchlo nohy na plecia, keďže u prvého zamestnávateľa plánujú zotrvať 5,3 roka. Slovenskí
vysokoškoláci sa v súvislosti s hľadaním práce nebránia ani sťahovaniu. Až 3 z 10 slovenských vysokoškolákov majú dokonca
v úmysle hľadať po skončení štúdia vhodné zamestnanie v zahraničí.
Napriek nie práve najlepším vyhliadkam slovenských vysokoškolských absolventov je diplom z univerzity stále určitým plusom a konkurenčnou
výhodou. Dosiahnutie čo najvyššieho vzdelania a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne však nie je len v záujme jednotlivcov, ale aj
vzdelávacích politík azda všetkých európskych ekonomík. Ekonomické výhody zo vzdelania plynú aj samotným štátom. Ľudia
s vyšším vzdelaním majú totiž spravidla i vyššie mzdy a platia tak i vyššie dane a odvody.
V záujme zlepšenia svojich šancí na pracovnom trhu si mladí ľudia hľadajú prácu už počas štúdia. Na atraktivite preto v súčasnosti
získavajú tzv. trainee programy, ktoré študentom umožňujú počas niekoľkomesačnej praxe skĺbiť štúdium s prácou v odbore, ktorý ich
zaujíma. Odmenou pre tých najlepších je možnosť zotrvať na danej pozícii aj po ukončení štúdia. Až takmer polovica slovenských
vysokoškolákov preferuje trainee program ako vstupnú bránu na pracovný trh.
Dvere otvorené pre šikovných študentov má aj Poštová banka.

20. týždeň 2014

3

ekonomický
ekonomický týždenník
týždenník

Čo nové vo svete:

Svet môže už čoskoro zasiahnuť klimatický jav El Nino
MAĎARSKO: Tak ako titulky hlásajúce defláciu zaplavili Slovensko začiatkom marca, tak sa s dvojmesačným oneskorením stalo aj u našich
južných susedov. Minulý týždeň zverejnené inflačné dáta za apríl v Maďarsku poukázali na medziročný pokles cien o – 0,1 %. Stalo sa tak po
prvýkrát od roku 1968. Jednorazový cenový pokles ešte defláciu v pravom zmysle slova neznamená, na to sme upozorňovali aj v prípade
Slovenska. Ak by však poklesy cien pretrvávali a boli výraznejšie, pre ekonomiku to už môže predstavovať problém. Zverejnenie týchto
inflačných dát z nášho pohľadu mení aj situáciu na poli maďarskej menovej politiky. Pôvodne sme predpokladali, že maďarská centrálna
banka [MNB] zastaví cyklus znižovania úrokových sadzieb na súčasnej úrovni 2,50 %. Vzhľadom na aktuálny vývoj ale náš výhľad meníme
a neprekvapilo by nás, ak by MNB ďalej znižovala sadzbu až na úroveň 2,00 %. Vďaka aprílovému poklesu cien v ekonomike má totiž pre
takýto krok o argument navyše.
SVET: Klimatický jav nazývaný El Nino [teda chlapček či dokonca Ježiško] nie je ani zďaleka taký neškodný, ako jeho názov napovedá. Na
konci 90. rokov minulého storočia mal za následok tisícky ľudských obetí a obrovské škody na úrode, infraštruktúre a v priemysle. Podľa
meteorológov a klimatológov dosahuje pravdepodobnosť objavenia sa tohto fenoménu už toto leto viac ako 70 %. Predpovede odborníkov boli
v minulých rokoch veľmi úspešné a aktuálne varovania tak nemôžeme brať na ľahkú váhu. A vedia to aj obchodníci s komoditami, ktorí už
varovania do cien čiastočne započítavajú. Najohrozenejšími sú z tohto pohľadu komodity pestované či ťažené v najviac postihnutých
oblastiach, ktorými sú pobrežia Tichého a Indického oceánu – teda východné pobrežie Afriky, oblasť juhovýchodnej Ázie, Austrália a západné
pobrežie Ameriky. Zmeny v klíme by tak mohli negatívne vplývať najmä na produkciu palmového oleja, cukru, kávy, kakaa či pšenice.
Napríklad v roku 1997 dosiahla káva v priebehu piatich mesiacov cenový nárast o viac ako 160 %. El Nino by však nezasiahol len
poľnohospodárov a ich úrodu, ale aj ťažiarov a priemyselníkov. Najcitlivejšími na tento prírodný jav boli v minulosti nikel, meď či zinok. Medzi
ich top producentov totiž patria El Ninom ohrozené krajiny ako Čile, Peru, Indonézia, Filipíny či Austrália.
CYPRUS: Cyperskí predstavitelia povzbudení úspechom Grécka pri nedávnej aukcii sa pripravujú na emisiu strednodobých dlhopisov. Aspoň
to vyplýva zo správ, ktoré sa na trhu objavili počas víkendu. Krajina neemitovala na trhu dlhopisy od jesene 2010 [ak nepočítame
minulomesačnú privátnu emisiu] a až do konca marca 2016 je súčasťou záchranného programu. Cyprus sa však plánuje na dlhopisový trh
vracať postupne, a preto chce už v septembri tohto roku ponúknuť investorom dlhopisy so strednodobou splatnosťou [t. j. zrejme 3 až 5 rokov].
TURECKO: Európsky súd pre ľudské práva [ESĽP] minulý týždeň nariadil Turecku vyplatiť Cypru 90 mil. EUR ako odškodné za inváziu na
ostrov v roku 1974 a jeho následné rozdelenie. Prostriedky by mali od Turecka ako odškodné dostať príbuzní obetí a cyperskí Gréci žijúci
v Turkami osídlenej oblasti ostrova. Turecko však s rozhodnutím ESĽP nesúhlasí.
PERIFÉRIA: Viac ako mesiac trvajúca rally na dlhopisoch európskej periférie sa, zdá sa, skončila. Minulý týždeň zaznamenali výnosy
z gréckych, talianskych, portugalských, slovinských či írskych dlhopisov rast. Spúšťačom výpredaja bolo Grécko, ktoré so sebou stiahlo aj
dlhopisy ostatných periférnych ekonomík. Dôvodom sú obavy, že špekulatívny kapitál, ktorý bol do týchto dlhopisov naliaty v záujme zarobiť na
iniciatívach Európskej centrálnej banky [ECB], môže rovnako rýchlo odplávať. Výnos z 10 – ročných gréckych dlhopisov napríklad poskočil len
v priebehu jedného dňa o pol percentuálneho bodu na úroveň viac ako 6,8 %. Naopak, výnosy z nemeckých 10 – ročných dlhopisov, ktoré pre
investorov zhmotňujú akýsi bezpečný prístav, poklesli minulý týždeň na dohľad hladiny 1,3 %. Ešte v úvode tohto roka pritom niesli výnos viac
ako 1,9 %.

20. týždeň 2014

4

ekonomický
ekonomický týždenník
týždenník

Za uplynulý týždeň stratilo euro voči doláru pol percenta
Podobne ako záver predminulého týždňa, aj
začiatok toho uplynulého sa niesol predovšetkým
1,40
27,90
v duchu špekulácií o júnovom rozhodnutí ECB
1,35
26,60
o menovej politike. V úvode pondelkového
1,30
25,30
obchodovania kurz eura voči doláru posilnil
11-13
1-14
3-14
5-14
11-13
1-14
3-14
5-14
v dôsledku víkendových správ z nemeckých
médií, že ECB sa na formulácii, ktorú použil vo
štvrtok guvernér Draghi nezhodla a teda, že
EURGBP
USDJPY
centrálni bankári nie sú všetci pripravení v júni
0,88
107,0
zasiahnuť. Euro tak v úvode dňa posilnilo smerom
0,84
101,0
k úrovni 1,3775 EURUSD, no dlho sa tu neohrialo.
0,80
95,0
Dôvodom boli poludňajšie komentáre rakúskeho
11-13
1-14
3-14
5-14
11-13
1-14
3-14
5-14
zástupcu v ECB Nowotneho. Ten vyhlásil, že
samotné zníženie úrokových sadzieb by nebolo
dostatočné pre boj proti nízkej inflácii. Inak povedané, ak ECB zakročí, urobí viac. Euro tak oslabilo späť k otváracej úrovni 1,3760 EURUSD,
na ktorej napokon obchodovanie aj uzavrelo. V utorok na spoločnú menu negatívne vplývali horšie než očakávané mäkké dáta z Nemecka
v podobe prieskumov ZEW. K stratám eura však prispeli najmä správy z prostredia nemeckej Bundesbank. Tá bola doposiaľ najväčším
oponentom ďalšieho uvoľnenia menovej politiky v eurozóne. Podľa v utorok zverejnených správ sú však už aj Nemci naklonení k tomu, aby
ECB v júni zasiahla a to v prípade, že prognóza inflácie na rok 2016 bude analytikmi ECB znížená [čo sa neskôr aj stalo]. Euro v reakcii na
tieto správy zletelo z úrovne 1,3770 EURUSD až na 1,3690 EURUSD, čím prerazilo niekoľko dôležitých technických úrovní. Výrazné
oslabovanie eura v stredu ustalo a spoločná mena eurozóny si pripísala nepatrné posilnenie na úroveň 1,3715 EURUSD. Vo štvrtok na trhu
dominovali správy, že ECB v júni zníži depozitnú úrokovú sadzbu do záporu na úroveň – 0,25 %. Okrem toho ECB vo štvrtok zverejnila svoj
pravidelný mesačný bulletin, v ktorom uviedla aj aktualizované predikcie cenového vývoja v eurozóne na najbližšie tri roky. Predikcie nielen že
neočakávajú návrat inflácie k inflačnému cieľu ECB ani do konca roka 2016, ale po novom predpokladajú ešte pomalší rast cien než
naposledy. Táto správa sa podpísala vo štvrtok ráno pod oslabenie eura až na hladinu 1,3650 EURUSD, čo predstavovalo najnižšiu úroveň od
konca februára. Po príchode amerických obchodníkov k monitorom začalo euro rásť a do konca dňa svoje dopoludňajšie straty takmer úplne
vymazalo. Štvrtkové obchodovanie napokon spoločná mena eurozóny uzavrela na úrovni 1,3710 EURUSD, teda na červenej nule. Spoločná
mena eurozóny voči doláru aj v piatok oslabila a obchodovanie uzavrela pod hladinou 1,3700 EURUSD, čím vytvorila predpoklad pre ďalšie
oslabovanie. V piatok na trhu chýbali zásadnejšie zverejnenia a obchodovanie tak bolo skôr pokojné. Z rannej úrovne 1,3720 EURUSD sa
však euro postupne zosunulo smerom k úrovni 1,3690 EURUSD, v blízkosti ktorej napokon deň i týždeň aj uzavrelo. V celotýždennom
zúčtovaní stratilo euro voči doláru pol percenta a medzimesačne bolo slabšie o – 0,9 %.
EURUSD

EURCZK

Zdroj: Bloomberg

Meny nášho regiónu minulý týždeň voči euru mierne oslabili. Maďarský forint si za týždeň voči euru odpísal – 0,4 % a v piatok obchodovanie
zatváral na úrovni 305,20 EURHUF. K oslabeniu mu „dopomohli“ aj špekulácie, že tamojšia centrálna banka by mohla ďalej znižovať úrokové
sadzby, keďže krajina v apríli po prvýkrát v novodobej histórii zaznamenala medziročný pokles cien. Česká koruna minulý týždeň voči euru
oslabila o – 0,3 % a v piatok sa jej kurz voči euru pohyboval na úrovni 27,460 EURCZK. Približne – 0,2 % si minulý týždeň voči euru odpísal aj
poľský zlotý a v piatok večer sa jeho kurz nachádzal na úrovni 4,1910 EURPLN.
%

Vývoj na peňažnom trhu

1,00

%
1,00

0,50

0,50

0,00
11-13

1-14

1M EURIBOR
12M EURIBOR

3-14

5-14

3M EURIBOR
sadzba ECB

Sadzby národných bánk vo svete

%
5,00

Sadzby národných bánk V4

2,50

0,00
11-13

1-14
ECB

3-14
FED

5-14
BoE

0,00
11-13

1-14
ECB
NBP

20. týždeň 2014

3-14

5-14
ČNB
MNB

5

ekonomický
ekonomický týždenník
týždenník

Ropa Brent za týždeň zdražela o 2,3 %
Cena ropy Brent počas uplynulého týždňa takmer nepretržite rástla a opäť
sa dostala na dohľad hladiny 110 dolárov za barel. V pondelok zdražela
120
severomorská ropná zmes o pol dolára na 108,41 USD za barel po tom,
ako Moskva varovala západ pred prerušením dodávok energií. Končiace
110
júnové dodávky ropy Brent si zaknihovali cenový rast aj v utorok a barel
sa tak na trhu predával za 109,24 dolárov. Cenový rast ropy Brent pritom
100
tlmili vyhliadky obnovenia dodávok z Líbye. Cena júnových dodávok ropy
Brent v stredu vzrástla až na úroveň 110,19 USD za barel, nové júlové
90
dodávky však boli lacnejšie a obchodovali sa pri cene 109,31 USD za
barel. Vo štvrtok cena ropy Brent mierne poklesla na 109,09 dolárov za
barel najmä vďaka ďalším pozitívnym správam z Líbye. Radosť však dlho
netrvala a v piatok ropa zdražela až na 109,75 USD za barel v dôsledku správ, že ropné polia v Líbyi boli opäť zatvorené. Za uplynulý týždeň
tak ropa Brent zdražela o 2,3 % a medziročne bola drahšia až o 9,6 %.
Zdroj: Bloomberg

1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14

Cena ropy Brent [v USD za barel]

Pokles cien tovarov a služieb sa v apríli prehĺbil na – 0,2 %
v %, r/r

Zdroj: ŠÚ SR

Inflácia

3,0
2,0
1,0
0,0
4-14

3-14

2-14

1-14

12-13

11-13

9-13

10-13

8-13

7-13

6-13

5-13

4-13

3-13

2-13

1-13

-1,0

Ceny tovarov a služieb na Slovensku pokračovali aj v apríli v poklese.
Historicky prvý medziročný pokles o – 0,1 % zaznamenali ceny u nás
vo februári a rovnako poklesli aj v marci. V apríli sa pokles cien podľa
národného CPI indexu prehĺbil na úroveň – 0,2 %. Rovnako o – 0,2 %
sa ceny znížili aj podľa harmonizovaného HICP indexu.
Medzimesačne, teda oproti marcu 2014, spotrebiteľské ceny podľa
oboch metodík stagnovali. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu
SR [ŠÚ SR].

V apríli 2014 sme si medziročne priplácali najmä za vzdelávanie, ktoré
zdraželo o 4,7 % podľa CPI aj HICP. Alkohol a tabak zaznamenali
medziročný rast cien o 2,2 % a za služby kaviarní, hotelov
a reštaurácií sme si priplatili medziročne viac o 1,4 % [podľa oboch indexov]. Ceny v žiadnej inej oblasti už nerástli rýchlejšie ako o 1,1 %.
HICP r/r

CPI r/r

Medziročný pokles cien v apríli zaznamenalo viacero kategórií nášho spotrebného koša. O – 1,4 % [podľa CPI] resp. o – 1,3 % [podľa HICP]
lacnejšie nás vyšla doprava a na základe oboch indexov o – 1,4 % menej sme zaplatili za služby pôšt a telekomunikácií. Menej ako pred
rokom sme ale v apríli zaplatili aj za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá, za rozličné tovary a služby a tiež za nábytok a vybavenie
domácnosti. Potraviny a nealko nápoje v apríli medziročne zlacneli prvýkrát po štyroch rokoch a to o – 0,8 %. Pod vývoj cien potravín sa
výraznou mierou podpisuje vývoj cien poľnohospodárskych komodít, z ktorých sú viaceré aj v úvode tohto roka medziročne lacnejšie. Ich vývoj
ale závisí hlavne od ťažko predvídateľného počasia a úrody, čo má následne dopad aj na ceny potravín v našich obchodoch.
Oproti marcu 2014, teda medzimesačne, bol najrýchlejší cenový rast podľa oboch metodík evidovaný v prípade odevov a obuvi o 2,1 %.
K medzimesačnému zlacneniu došlo v prípade štyroch kategórií, pričom najvýraznejšie klesli ceny potravín a nealko nápojov o – 0,8 %.
Hoci na prvý pohľad sa nám, spotrebiteľom, môžu zdať nižšie cenovky v obchodoch dobrou správou, nie je tomu vždy tak. Rovnako ako príliš
rýchla inflácia tak ani deflácia nie je pre ekonomiku zdravým javom. Dlhodobo klesajúce ceny v obchodoch totiž môžu mať za následok zmenu
v správaní spotrebiteľov, ktorí začnú vyčkávať na ešte nižšie ceny a odkladať svoje nákupy do budúcnosti. Výrobcovia sa potom musia
vyrovnávať so slabším dopytom prostredníctvom znižovania nákladov, čo má za následok aj znižovanie miezd či prepúšťanie. Ľudia tak môžu
prísť o svoje príjmy, prácu a ich spotreba nútene ďalej klesá. Ekonomika tak môže skĺznuť do deflačnej špirály, z ktorej je ťažké sa vymaniť.
Medziročný rast cien v únii aj eurozóne sa v apríli vymanil z trendu postupného spomaľovania. Ceny tovarov a služieb v eurozóne totiž vzrástli
o 0,7 %, pričom v marci tempo ich rastu predstavovalo len 0,5 %. V 28 – člennej EÚ vzrástli ceny medziročne o 0,8 % [v marci o 0,6 %].
Spomedzi krajín únie rástli v marci ceny najrýchlejšie, avšak len o 1,6 %, v Rakúsku. Naopak, viacero krajín na čele s Gréckom [– 1,6 %]
a Bulharskom [– 1,3 %] bolo v apríli svedkom klesajúcich cien.

20. týždeň 2014

6

ekonomický
ekonomický týždenník
týždenník

Naša ekonomika v prvej štvrtine roka šliapla na plyn
Slovenská ekonomika v prvej štvrtine roka 2014 zabrala a dosiahla medziročný nárast o 2,4 %. Za celý uplynulý rok 2013 pritom naše
hospodárstvo zaznamenalo nárast len o 0,9 %. Vyplynulo to z rýchleho odhadu vývoja HDP, ktorý zverejnil ŠÚ SR.

12
8
4
0
-4
-8

Vývoj HDP v SR

Zdroj: ŠÚ SR

1Q 08
2Q 08
3Q 08
4Q 08
1Q 09
2Q 09
3Q 09
4Q 09
1Q 10
2Q 10
3Q 10
4Q 10
1Q 11
2Q 11
3Q 11
4Q 11
1Q 12
2Q 12
3Q 12
4Q 12
1Q 13
2Q 13
3Q 13
4Q 13
1Q 14

%, r/r

reálny rast HDP

Podrobnejšiu štruktúru HDP za 1. štvrťrok 2014 sa dozvieme až
začiatkom júna. Predpokladáme ale, že pod zrýchlenie nášho rastu
sa v prvom kvartáli vo výraznejšej miere podpísala domáca
spotreba vrátane spotreby domácností. Naznačuje to vývoj
maloobchodných tržieb v prvom štvrťroku, ktoré zaznamenali
priemerný rast na úrovni 4,3 % a naši maloobchodníci si tak mohli
mädliť ruky nad najrýchlejším rastom tržieb za 5 rokov. Tradičným
ťahúňom slovenskej ekonomiky je však aj zahraničný obchod,
a preto nás môže tešiť vcelku pozitívny vývoj aj za slovenskými
hranicami.

Rast slovenského HDP v úvode roka prekonal očakávania nás
i trhu. Ak si ekonomika zachová dynamiku rastu aj v ďalších kvartáloch, mohla by pozitívne prekvapiť aj v celoročnom zúčtovaní. Náš
predpoklad, že slovenská ekonomika v tomto roku vzrastie o 2,3 %, ponechávame v platnosti. Hoci sa v porovnaní s rokom 2013 bude jednať
o značné zrýchlenie rastu, na výraznejšiu tvorbu pracovných miest postačovať nebude.
Eurostat zverejnil dáta o hospodárskom vývoji aj za ostatné európske ekonomiky. Ekonomika eurozóny v prvom tohtoročnom kvartáli
medziročne vzrástla o 0,9 % a v porovnaní s poslednou štvrtinou uplynulého roka tak zrýchlila tempo svojho rastu. Európska únia, ktorá
zahŕňa o desiatku krajín viac, zaznamenala nárast HDP o výraznejších 1,4 %. Ekonomiku eurozóny potiahli predovšetkým výkony nemeckého
a francúzskeho hospodárstva, ktoré sa v súhrne na hrubom domácom produkte eurozóny podieľajú celou polovicou. A keďže nemecká aj
francúzska ekonomika v prvom štvrťroku rástli, pozitívne sa to premietlo aj do čísel za eurozónu ako takú. Na druhej strane ale ďalšia veľká
ekonomika, ktorou je Taliansko, zotrvala v recesii aj v prvej štvrtine aktuálneho roka. Najrýchlejšie spomedzi európskych ekonomík rástlo
Rumunsko a to o 3,8 %. Najmenej sa darilo cyperskej ekonomike, ktorá v prvom kvartáli tohto roka zaznamenala pokles HDP o – 4,1 %.

Slovenskí priemyselníci prijali v marci o 6,2 % viac objednávok ako
pred rokom
Nové priemyselné objednávky v SR

v %, r/r

Zdroj: ŠÚ SR

20
10
0

3-14

2-14

1-14

12-13

11-13

10-13

9-13

8-13

7-13

6-13

5-13

4-13

3-13

2-13

1-13

-10

Začiatok roka 2014 sa zatiaľ pre našich priemyselníkov vyvíja
pozitívne. Aj v marci totiž zaznamenali medziročný nárast nových
objednávok a to o 6,2 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Najvýraznejší medziročný nárast nových objednávok v marci
zaznamenala málo objemná výroba dopravných prostriedkov [okrem
automobilov], ktorej objednávky zaznamenali nárast až o 125,6 %.
Darilo sa však aj automobilkám, ktoré zaznamenali o 7,6 % vyššie
objednávky ako v marci 2013. S medziročným poklesom objednávok
sa museli popasovať len producenti z dvoch priemyselných odvetví
a to farmácie a papierenskej výroby. V prípade farmaceutov sa však
jednalo o drvivý prepad nových objednávok až o – 65,9 %.

20. týždeň 2014

7

ekonomický
ekonomický týždenník
týždenník

Marec priniesol medziročný nárast tržieb takmer všetkým
odvetviam nášho hospodárstva
Slovenskí priemyselníci utŕžili v marci 2014 o 2,7 % viac ako pred rokom. Tržby v samotnej priemyselnej výrobe vzrástli o 7,4 %, v dodávke
vody a odvode odpadových vôd zaznamenali tržby nárast o 2,7 % a v ťažbe a dobývaní o 1,7 %. Tržby v dodávke elektriny, plynu, pary
a studeného vzduchu však zaznamenali pokles o – 18,5 %. Údaje zverejnil minulý týždeň ŠÚ SR.
Medziročný vývoj v % v marci 2014
Odvetvie hospodárstva
Priemysel
Stavebníctvo
Predaj a oprava motorových vozidiel
Veľkoobchod
Maloobchod
Ubytovanie
Činnosť reštaurácií a pohostinstiev
Vybrané trhové služby
Informácie a komunikácia
Doprava a skladovanie
Zdroj: ŠÚ SR

Tržby
2,7
3,0
14,2
10,5
5,7
4,6
3,6
5,8
-0,2
11,7

Zamestnanosť
1,4
-0,2
-1,2
7,0
-1,0
5,4
8,1
7,4
4,1
-1,4

Nominálna
mzda
3,5
-3,4
2,2
8,0
1,2
0,5
-1,1
-2,1
1,2
6,5

Reálna
mzda
3,6
-3,3
2,3
8,1
1,3
0,6
-1,0
-2,0
1,3
6,6

Spomedzi jednotlivých priemyselných
odvetví sa s najvýraznejším poklesom
tržieb aj v treťom mesiaci tohto roka
museli vyrovnať farmaceuti [o –
53,7 %]. O desatinu nižšie tržby však
v marci sklamali aj producentov
z oblasti výroby koksu a rafinovaných
ropných
produktov.
Naopak,
najvýraznejší rast tržieb o 24,1 %
zaznamenali výrobcovia elektrických
zariadení. Tržby automobiliek, ktoré sú
tradičným ťahúňom našej ekonomiky,
v marci medziročne vzrástli o 9,5 %.

V marci však zaznamenali medziročný
nárast tržieb nielen priemyselníci, ale aj
ostatné odvetvia nášho hospodárstva s výnimkou oblasti informácií a komunikácie, ktorá evidovala nepatrný pokles tržieb. Darilo sa najmä
predaju a oprave motorových vozidiel, doprave a skladovaniu a veľkoobchodu s dvojcifernými medziročnými nárastmi tržieb.
Zamestnanosť sa v marci medziročne zvýšila vo väčšine odvetví, najvýraznejšie v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev [o 8,1 %] a vo
vybraných trhových službách [o 7,4 %]. Priaznivý vývoj sme v marci zaznamenali aj v oblasti miezd. V nominálnom aj reálnom vyjadrení sa
mzdy zvýšili vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva s výnimkou stavebníctva, vybraných trhových služieb a reštaurácií a pohostinstiev.
Najvýraznejšie rástli mzdy zamestnancom v oblasti veľkoobchodu [o 8,1 % v reálnom vyjadrení].

20. týždeň 2014

8

ekonomický
ekonomický týždenník
týždenník

Slovenský priemysel v marci s rastom produkcie o 5,9 %
r/r

Slovenským priemyselníkom v marci nevzrástli len nové objednávky
a tržby, ale aj samotná produkcia. Tá však spomalila tempo rastu
z februárových 9,1 % na 5,9 % v marci. Za celý prvý štvrťrok 2014
vzrástla produkcia našich priemyselníkov o slušných 9,2 %. Vyplynulo
to z údajov ŠÚ SR.

Zdroj: ŠÚ SR

Priemyselná a stavebná produkcia

20%
10%
0%
-10%

Priemyselná produkcia

3-14

2-14

1-14

12-13

11-13

10-13

9-13

8-13

7-13

6-13

5-13

4-13

3-13

2-13

1-13

-20%

Samotná priemyselná výroba v marci medziročne vzrástla o 7,7 %,
oblasť ťažby a dobývania zaznamenala nárast o 2,6 %, no produkcia
v oblasti dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu
medziročne poklesla o – 5,2 %.

Stavebná produkcia

V rámci priemyselných odvetví zaznamenali v marci najvýraznejší
medziročný rast produkcie, až o 48,8 %, výrobcovia z oblasti farmácie. Tí sa pritom dlhé mesiace trápili s dvojcifernými poklesmi svojej
produkcie. Ako však vyplynulo z údajov o tržbách farmaceutov [na predošlej strane], napriek medziročnému nárastu produkcie zaznamenali
farmaceuti prepad svojich tržieb o viac ako polovicu. Výrazný nárast produkcie o 35,7 % zaznamenali v marci aj výrobcovia elektrických
zariadení, nasledovaní producentmi z ostatnej výroby, opravy a inštalácie strojov s rastom o 21,7 %.
Hlavným ťahúňom nášho hospodárstva tretí mesiac roka až tak neprial. Automobilkám sa podarilo medziročne zvýšiť svoju výrobu o 8,1 %
a v porovnaní s dvojcifernými nárastmi v úvodných dvoch mesiacoch roku sa im tak v marci darilo menej. Výrobcom počítačových,
elektronických a optických výrobkov však v marci produkcia dokonca poklesla o – 2,4 %.
S najvýraznejším medziročným poklesom výroby, o takmer pätinu, sa v treťom tohtoročnom mesiaci museli popasovať výrobcovia textilu,
odevov a kože a tiež producenti koksu a rafinovaných ropných produktov.
Po februárovom zaváhaní priniesol marec opäť malé povzbudenie pre našich stavebníkov v podobe medziročného nárastu ich produkcie
o 0,1 %. Nárast bol podobne ako v januári i februári zaznamenaný najmä medzi stavebnými prácami na opravách a údržbách. Za celý prvý
štvrťrok 2014 však naši stavebníci zaznamenali medziročný pokles produkcie o – 0,2 %.

20. týždeň 2014

9


Related documents


et 2014 4t
et 2014 20t
et 2014 1t
et 2014 9t
et 2014 17t
et 2014 16t

Link to this page


Permanent link

Use the permanent link to the download page to share your document on Facebook, Twitter, LinkedIn, or directly with a contact by e-Mail, Messenger, Whatsapp, Line..

Short link

Use the short link to share your document on Twitter or by text message (SMS)

HTML Code

Copy the following HTML code to share your document on a Website or Blog

QR Code

QR Code link to PDF file ET-2014_20t.pdf