Kam za umením 1.2017 (PDF)




File information


Author: PALO

This PDF 1.5 document has been generated by Microsoft® Word 2010, and has been sent on pdf-archive.com on 17/05/2017 at 17:30, from IP address 31.30.x.x. The current document download page has been viewed 393 times.
File size: 1.71 MB (16 pages).
Privacy: public file
















File preview


Kam za umením

Obsah
Albín Brunovský............................................................................................ 2
Ramon Feller: qwertz (click) ......................................................................... 3
Adam Šakový: 1987 ...................................................................................... 4
Konflikty a záujmy / medzi realitou a expresiou .......................................... 5

Adamčiak v Národnej Galérii s. 10
Maďarské umenie 20. storočia s. 13

Vincent Hložník: Zápasy a svedectvá ........................................................... 6
Mária Balážová: Geo-Femina ....................................................................... 7
Slovenská Národná Galéria .......................................................................... 9
Nech Šije! Moda na Slovensku – 1945-1989 ............................................ 9

Hyperrealismus v Nitre s. 4

Adamčiak, začni! .................................................................................... 10
Ako doma ................................................................................................... 11
Michal Černušák – Marek Kvetan: Nie sme tvoje hračky ........................... 12
Crossing Borders ........................................................................................ 13

Slovenská klasika s. 6

Alex Mlynarčí & Richard Köhler: Pokušenie ............................................... 13
Karol Felix: Pasce a posolstvá ..................................................................... 14

1/2017

Albín Brunovský
Nedbalka, Bratislava
Výstava potrvá do 26. 5. 2017
Výstava predstavuje kolekciu umelcových grafík a obrazov (vyše 65 diel) z
rôznych období jeho tvorby. Nemá ambíciu byť retrospektívou,
rekapituláciou umelcovej celoživotnej tvorby. Vzhľadom na jej osobitosť,
rozsah, zaužívané spôsoby umelecko-historickej interpretácie a prozaický
dôvod, akým je mapovanie umelcovho diela, by to ani nebolo možné (ako
vždy v takomto prípade). Kompletné spracovanie Brunovského tvorby na
pôde výstavného projektu, t. j. zosumarizovanie a priblíženie umelcovho
celoživotného výtvarného odkazu, nás ešte len čaká. Napriek tomu, alebo
práve preto, je akýkoľvek relevantný umelecko-historický pokus o jeho
postihnutie vítaný. Treba ho považovať za potrebný krok pri objasňovaní
meandrov, zákutí, osobitosti a rozsahu umelcovej tvorby (svoju úlohu v
tejto súvislosti zohrala Brunovského monografická výstava Theatrum
Mundi v Slovenskej národnej galérii v Bratislave roku 1996), inak
povedané za krok vpred pri rozširovaní poznania o všetkom, čo s danou
tvorbou súvisí. Len na základe dosiahnutého stavu poznania možno totiž
formulovať východiská a spôsoby, ako ho ďalej prehlbovať. A práve o to sa
pokúsila aj výstava Albín Brunovský – Záhrada snov v Galérii Nedbalka,
koncipovaná a realizovaná s ohľadom na základné, dominantné črty
umelcovej tvorby, prezentované prostredníctvom grafických listov a
obrazov pochádzajúcich prevažne zo zbierkových fondov tejto galérie
(doplnené o niektoré diela z umelcovej pozostalosti a zo zbierok Oravskej
galérie v Dolnom Kubíne).
Z diváckeho hľadiska sa stali atraktívnymi najmä umelcove maľby na
dreve. Napriek tomu, že Albín Brunovský nás opustil už pred 20 rokmi,

akoby sa prihováral cez svoje dielo, vďaka ktorému prelomil bariéry
domáceho sveta, aby ho spojil s „ostatným“ svetom. Na začiatku a konci
výpovede jeho diel sa rozpína jeden pól: theatrum mundi – divadlo sveta
so všetkým, čo k tomu patrí: realitou i fantáziou, láskou a zradou, dobrom
i zlom, priateľstvom a nenávisťou, skutočnými príbehmi a
nadprirodzenými súvislosťami nášho ľudského bytia. Brunovského tvorba
je predovšetkým výpoveďou o človeku – o jeho ľudskom i neľudskom
svete, kde každý z nás odhaľuje za rôznofarebnými a prekvapujúcimi
maskami svoju vlastnú tvár. O tom sú jeho grafické listy pochádzajúce z
troch decénií tvorby.
Ľubomír Podušel
http://www.nedbalka.sk/kratkodobe-vystavy/aktualna-vystavabrunovsky-zahrada-snov

Ramon Feller: qwertz (click)
Plusmínus galéria - Žilina
Výstava potrvá do 26. 5. 2017
V kognitívnej filozofii a filozofii mysle označuje pojem “homunkulus”
myšlienku, že sa v našej hlave skrýva bytosť, ktorá vníma podnety a má
vlastné skúsenosti.
Skúsme teda chápať dielo Ramona Fellera ako spojenie jednotlivých
foriem, farieb, materiálov, pohybov, procesov v čase a zvukov. Tieto by
sme samy osebe, práve preto, že ich poznáme, nevnímali ako príliš
zaujímavé. Máme celkom konkrétne, v pamäti uložené predstavy o tom,
ako vyzerá napríklad ohnutý hliníkový plech, ako znie elektromotor, ako
sa správa napnutý a uvoľnený povraz, ako svieti svetlo projektora, či ako
sa pohybuje kurzor na obrazovke.
Potom však začne práve takýto homunkulus oddeľovať všetky tieto samy
osebe nezaujímavé aspekty Ramonovho diela a spojí ich do Niečoho. Do
Niečoho, čo ešte nepoznáme, a čo v nás teda zatiaľ nie je v nejakej forme
uložené, Niečo, čo práve preto už od prvého momentu rozhodne chceme
spoznať. Pri presnejšom uchopení začneme teda od toho, že znova
rozložíme štruktúru formy, farby, pohybu a zvuku a všimneme si, že každý
z týchto jednotlivých aspektov je umiestnený veľmi precízne a
premyslene. Zistíme, že každá časť, ktorá sa pôvodne zdala byť bez
nápadu, hrá v mechanizme celej mašinérie svoju rolu. Hoci sa o slovo
hlásia často aj náhoda a strata kontroly, sú vždy súčasťou systému, ktorý
do chodu uviedol jeho tvorca. Vráťme sa k homunkulovi — nakoľko tohto
možno chápať aj historicky a inak, konkrétne ako bytosť stvorenú
prostredníctvom umelých (chemických) procesov. Vyššie spomenuté
uvedenie do chodu sa v prípade niektorých diel Ramona Fellera blíži
akémusi vstreknutiu životodarnej tekutiny. Formy, farby, materiály, ale aj

pohyby, procesy v čase a zvuky by mali bez tohto vloženého vitalizmu len
nepatrný zmysel.
Simon Fahrni
http://www.plusminusnula.sk/2017/04/ramon-fellerqwertz-clickbr/

Adam Šakový: 1987
Nitrianska galéria
Výstava potrvá do 11. 6. 2017
Monografická výstava Adama Šakového – 1987 je prvou prezentáciou na
pôde NG. Jeho autorský program je založený na analýze média (maľby).
Manieristické svetlo v maľbách, či kompozície/zátišia v zmysle Vanitas. To
je súčasný eklektizmus, ktorý je príznačný pre kritické komponovanie i v
maliarskom svete. Autorov maliarsky rukopis vizuálne odkazuje na diela
starých majstrov v intenciách historickej maľby v súčasnom kontexte
zobrazených/maľovaných námetoch. Vizuálny jazyk, aký používa autor, je
podkutý remeselnosťou, precíznym citom pre detail s priznaným
poznaním kontextu historickej a historizujúcej maľby. Šakový ako súčasný
autor pracuje v zmysle “bartheovského princípu”. Cez veľkorysé gesto –
vzdania sa prvoplánového autorstva – nás Šakový pozýva do svojho
maliarskeho výskumu pozostávajúceho z analýzy
mŕtvych zvierat, teda preparátov a prírody (gros
výstavy tvoria najmä maľby preparátov). V téme
edukácií sa Šakový zaoberá odovzdávaním a
vyhodnocovaním informácií. Názov výstavy je
symbolikou roku narodenia autora a zároveň aj
názvom diela – 1987, ktoré zachytáva rok vyhynutia
zobrazeného vtáčika na pozvánke výstavy.
https://nitrianskagaleria.sk/event/pripravujemeadam-sakovy-1987/

Konflikty a záujmy / medzi realitou a expresiou
Východoslovenská galéria, Košice
Výstava potrvá do 3. 9. 2017
Výstavný projekt Konflikty a záujmy – medzi realitou a expresiou
predstavuje verejnosti súbor výtvarných diel, ktorých spoločným
menovateľom je širšie poňatá téma vojnových výjavov, respektíve
tematicky príbuzná spojitosť s odkazom na vojenské konflikty, rovnako tak
na sociálne, kultúrne a spoločenské dôsledky. Výstava sleduje časové
obdobie od prvej polovice 19. storočia po 70. roky 20. storočia. Kolekcia
diel pozostáva zo zbierok Východoslovenskej galérie a je obohatená
o výpožičky viacerých slovenských galerijných inštitúcií. Takmer 70
maliarskych, grafických a kresliarskych diel mapuje vojnové konflikty
optikou rakúsko – uhorských a česko – slovenských umelcov a tvorí tak
heterogénny celok diel reprezentujúcich vnímanie a prežívanie vojenských
konfrontácií skrze výtvarné umenie. Mocenské záujmy, ktoré prerástli do
konfliktov, často krát formovali nielen spoločenské, ale aj kultúrne dianie,
čomu sa prispôsobovala aj umelecká produkcia.
Tematické okruhy vo výstave prezentujú jednotlivé časti podľa
nesúmernej chronológie s prechodom od idealizovaných, romantickorealistických predstáv o vojne z obdobia 19. storočia, až po expresívne
ladené modernistické diela umenia 20. storočia s viacvýznamovými
interpretáciami. Výtvarné práce 19. storočia upriamujú pozornosť na
umenie národného obrodenia revolučných rokov, žánrové scény
a reprezentačné vyobrazenia vojenských hliadok, jazdcov a táborov
s dôrazom na realistické vyobrazenie krajiny, ktorá predstavuje výtvarný
symbol buditeľského ducha i rodiaceho sa národného uvedomenia.
Negatíva vojenských bojov sú v tomto období zastierané

reprezentatívnymi obrazmi idealizovanej formy heroizmu. Ideovým
sledom sa výstava posúva k dokumentárnemu zobrazeniu frontového
života prostredníctvom tvorby autorov, ktorí boli priamymi svedkami
bojov (Ladislav Mednyánszky, Elemér Halász-Hradil, Gejza Kieselbach,
Dezider Czölder, Peter Július Kern) či autorov, ktorých účasť v bojoch prvej
a druhej svetovej vojny zanechala nezmazateľnú stopu, alebo zásadným
spôsobom ovplyvnila ich svetonázor a spoločensko-kultúrne povedomie
(Anton Jaszusch, Vincent Hložník, Cyprián Majerník, Ladislav Guderna).
Posledná časť výstavy tak prezentuje symbolický, resp. pietny odkaz
viažuci sa k určitým konkrétnym miestam.

Výstava predstavuje osobitý prístup rôznych autorov k danej téme
v rôznych historických obdobiach a nezameriava sa len priamo na vojaka
v boji a zobrazenie samotných bojových operácií, ale aj o javy
sprevádzajúce život vojska a obyvateľov v jeho blízkosti. Sleduje
rôznorodé výtvarné prístupy voči vojenskej tematike v konfrontácii
s civilným obyvateľstvom. Cieľom výstavy nie je poukazovať na
ideologické a propagandistické kontexty, ale sledovať štýlové a formálne

znaky jednotlivých autorov od realisticko-romantických predstáv o vojne
až po vnútorné vysporiadanie sa s tragickými následkami vojny formou
expresie. Historické pozadie je nevyhnutné pre pochopenie jednotlivých
kontextov výstavy, ktoré sú prezentované populárno-náučným štýlom.
http://www.vsg.sk/konflikty-a-zaujmy-medzi-realitou-a-expresiou/

Výstava zároveň upozorní i na zaujímavý fenomén zberateľstva, ktorý
poukazuje na vzťah medzi umelcom a zberateľom, a ktorý je v tomto
prípade naozaj výnimočný, pretože ide o zbierky mimoriadnej kvality,
nebývalého rozsahu a zaujímavá je i skutočnosť, že sú to súkromní
zberatelia z Košíc a blízkeho okolia. Výstava je pripravená pri príležitosti
20. výročia autorovho úmrtia, zároveň však pripomenie i blížiacu sa
storočnicu jeho narodenia.
http://www.vsg.sk/vincent-hloznik-zapasy-a-svedectva/

Vincent Hložník: Zápasy a svedectvá
Východslovenská galéria, Košice
Výstava potrvá do 3. 9. 2017
Hložníkova sugestívna umelecká výpoveď ďaleko presiahla rámec doby i
hranice našej výtvarnej scény a dotkla sa najzávažnejších tém ľudskej
existencie. Jeho rozsiahle maliarske dielo vnímame ako presvedčivé
svedectvo doby, ako humánne posolstvo, ako víziu, memento, varovanie.
Zrodilo sa z umelcovho intelektuálneho zázemia, zo spomienok, zo snov,
no predovšetkým z jeho intenzívneho vzťahu k okolitému svetu a najmä k
človeku.
Výstava vo Východoslovenskej galérii predstaví košickému publiku temer
výlučne diela, ktoré doposiaľ neboli nikdy a nikde vystavené. Dôraz kladie
hlavne na hlboko emotívne a dramatické rané diela, výrazne
determinované dobou svojho vzniku, pražským pobytom a prežitou
vojnovou drámou a potom najmä na diela z vrcholného a záverečného
obdobia, ktoré sú neuveriteľnou erupciou Hložníkovej invencie,
zatajovaných pocitov, osudových tém i štylistických a koloristických
posunov.

Mária Balážová: Geo-Femina
Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica
Výstava potrvá do 3. 9. 2017
Už na niekoľkých predchádzajúcich výstavách ohlásila autorka v rámci
postgeometrickej abstrakcie vstup do novej problematiky, ktorá dnes
stále intenzívnejšie rámcuje jej dielo. V aktuálnej fáze tvorby u nej do
popredia výraznejšie vstupuje feministická pozícia, ktorá síce bola
v podprahovej rovine jej prác prítomná vždy, ale ako obsahová dominanta
nastupovala postupne až v rámci posledných výstavných projektov Mária
Balážová: Od poriadku k chaosu (Turčianska galéria Martin, 2014) a Mária
Balážová: Mužské a ženské obrazy (Galéria umenia Ernesta Zmetáka, Nové
Zámky, 2013). Ako prevládajúci motív sa kontext feminizmu ukázal pre
Balážovú na poslednej samostatnej výstave, ktorá niesla názov Ženská
geometria (Galérii Z, Bratislava, 2016), v rámci ktorej predstavoval
jednoznačné priznanie sa k týmto témam.

Feministické teórie podrobili predstavu o abstrakcii ako majoritne
mužskej sfére tvorby zdrvujúcej kritike, pričom novými výtvarnými
formami zároveň preverovali aj hegemonickú legitimitu jej jazyka –
maľbu. Preto je Balážovej prístup, používajúci abstraktnú maľbu na
tlmočenie feministických a rodovo podfarbených obsahov, špecifický. Kým
v predchádzajúcej tvorbe hadia hlava odkazovala k ženskej symbolike
nosnou figúrou, ktorej konfigurácie vždy nanovo definovali obrazové pole,
od roku 2006 vstupuje do jej uvažovania nový prvok – muž, premietaný do
plochy obrazu ako hadia hlava s dvoma štvorcami uprostred a tvoriaci
vizuálny protipól k ženskému princípu. Nové tvaroslovie a prvky
individuálnej mytológie napomáhajú k definovaniu vzťahového
a proporčného balansu, kde je nadvláda muža ako dominantného
ovládacieho prvku systematicky projektovaná do plochy obrazu.Vo svojich
najnovších prácach sa Balážová presúva od všeobecných feministicky
intonovaných komentárov k osobným príbehom, ktoré v predchádzajúcej
tvorbe prezentoval napríklad obraz Fátum (2000). Ide o osobnú
mytológiu, kde semifiguratívne čítanie hadej hlavy a tela prestáva plniť
univerzálnu funkciu akéhosi všeobecného vzorca a namiesto toho je
nahradené silným stotožnením. Na pozadí jednoduchej konfigurácie
vzniká vizuálny komentár, kde „ženské“ prestáva byť len jednoduchým
protikladom k mužskému, ale stáva sa priestorom, v ktorom dochádza
k formulovaniu úvah o vzťahoch, rodine, sebaidentitikácii, či striedaní
generácií (Ženská geometria 1 – Mama, Ženská geometria 2 – Ja, Ženská
geometria 3 – Dcéra). Navyše falická pozícia, ktorú v týchto troch plátnach
telo a hlava hada nadobúdajú odkazuje k neľahkému postaveniu ženy vo
falocentrickej spoločnosti. V diskurze umenia zas môžeme tento triptych
čítať ako konfrontáciu so zipsami Barnetta Newmana.. Jeho naratívny
aspekt projektovaný na osi minulosť – prítomnosť – budúcnosť, tak hovorí
aj o postavení ženy – výtvarníčky v kontexte umeleckého (znova

dominantne mužského) sveta. Balážovej tvorba sa však nespája s
priamym radikalizmom, ktorý bol vlastný niektorým feministkám
sedemdesiatych rokov. Dôležitejší je strach z násilia, moci a nadvlády,
ktoré sa s týmito témami bytostne spájajú a v jednotlivých obrazoch sú
projektované viac metaforicky ako priamočiaro, viac intímne ako
inštitucionálne. V niektorých prípadoch dokonca nastupuje ironizovanie
samotných feministických teórií (Hadia geometria 119 - Obraz feminizmu
2).
Ide o pokus ponúknuť nový rozmer, akýsi otvorený priestor pre vlastné
definovanie mužských a ženských vzťahov, ktoré podobne ako hadie telá v
Balážovej maľbách môžu byť v nekonečných variantoch ohýbané, spájané
a vykĺbené.
Výstava Geo-Femina v Stredoslovenskej galérii popisuje posun, ktorým
prešla tvorba Márie Balážovej za posledných dvanásť rokov a spätne ju
reinterpretuje
optikou
feministického
uvažovania.
Zahrnutie
malých kresieb z roku 2006 do expozície je práve dôsledkom chápania
feminizmu ako priestoru intímneho nazerania na svet.
http://www.ssgbb.sk/vystavy/340-maria-balazova-geo-femina

1989 prostredníctvom niekoľkých
tém,
v ktorých
zachytáva
najpríznačnejšie
fenomény

Slovenská Národná Galéria
Nech Šije! Moda na Slovensku – 1945-1989
Výstava potrvá do 20. 8. 2017
Ako sme sa obliekali v časoch, keď naše životy
plánoval a riadil komunistický režim? Akými
cestami sa móda vo svojej bytostnej nezávislosti
a nekontrolovateľnej
dynamike
uberala
v podmienkach, ktoré sú pre jej fungovanie takmer
neprijateľné? Príbeh nerovného sobáša módy

a totality mapuje
výstava Nech šije!
Móda
na
Slovensku 1945 –

sledovaného
obdobia.






Download Kam za umením 1.2017



Kam za umením 1.2017.pdf (PDF, 1.71 MB)


Download PDF







Share this file on social networks



     





Link to this page



Permanent link

Use the permanent link to the download page to share your document on Facebook, Twitter, LinkedIn, or directly with a contact by e-Mail, Messenger, Whatsapp, Line..




Short link

Use the short link to share your document on Twitter or by text message (SMS)




HTML Code

Copy the following HTML code to share your document on a Website or Blog




QR Code to this page


QR Code link to PDF file Kam za umením 1.2017.pdf






This file has been shared publicly by a user of PDF Archive.
Document ID: 0000598421.
Report illicit content